paradeiser_janJán Paradeiser – vo všeobecnosti známy pod menom Johan, postavou chudý, vysoký chlap. Narodil sa 13.3.1881 v Gbeloch ako jeden z desiatich súrodencov v rodine kováča. V Gbeloch vychodil 5 tried Obecnej školy a u svojho otca sa vyučil kováčom. Keď mal 21 rokov odchádza cez Viedeň do Spojených štátov, tam kam smerovala väčšina gbelanov, do Binghamtonu kde pracoval v továrni na obuv a v drôtovni. Tuná sa v roku 1906 oženil s Polkou Karolínou Waluszovou. V septembri roku 1907 sa manželia Paradeiserovci vracajú na Slovensko, do Gbelov. Ján je tu kováčom, ale i opravárom zbraní až do roku 1914, kedy ako 33 ročný dostáva povolávací rozkaz a rukuje. Počas I. svetovej vojny bol na ruskom a potom talianskom fronte v blízkosti Terstu. Aj v zákopoch sa drží svojho remesla, keď dôstojníkom a spolubojovníkom zo zákopov zhotovuje tzv. „zákopové nože“. V novembri 1918 sa zdravý vracia domov a z Gbelov už nikde neodchádza a žije tu až do svojej smrti. Zomiera 15.9.1963, zanechajúc po sebe 8 potomkov (Vilma, Annastázia, Mária, Viliam, Adélka, Fridolín, Eduard, Ľudovít).Býval na Olochu u kostola, dnes námestie biskupa Čárskeho. Ak sa pozrieme na dobu, v ktorej Johan žil, na dobu 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia, vidíme, že zákony o zbraniach boli tolerantnejšie, ako sú v dnešnej dobe. Obchodníci a výrobcovia ponúkali poľovnícke zbrane prostredníctvom katalógov s dodaním do domu a na splátky, bez akéhokoľvek povoľovania, či súhlasu úradov. Nebol problém, aby si zámožnejší sedliak kúpil lankasterku, alebo modernejšiu hamerlesku. A táto možnosť sa hojne využívala. Nebolo ničím neobvyklým, že keď išiel sedliak do poľa a na voze pod krmivom pre kone alebo kravky mal schovanú brokovnicu a v poli si strelil zajaca, bažanta alebo koroptvu. Náboje do brokovníc sa nekupovali, tie si robil každý majiteľ pušky sám. Každý vlastnil odmerku a mašinku na uzatváranie nábojov . Kupoval sa iba prach a „fujtáše“ (tesniace plsťové zátky). Na strieľanie sa používali kupované alebo doma liate broky, alebo tzv. „sekance“, čo boli väčšie alebo menšie kúsky nasekaného olova podľa toho, či sa strieľalo na srnca alebo na čiernu. Jednotná strela, či už guľa, Ideál alebo Breneke boli málo používané. Pri nabíjaní nábojov sa mnohokrát stalo, že do náboja sa nechtiac usypalo viacej prachu ako bola norma a vtedy to puška nevydržala, hlavne keď bola staršej výroby s damascénskymi (drôtenými) hlavňami konštruovanými na čierny prach. Šťastie pre strelca bolo, keď sa hlaveň iba vydula a neroztrhla sa. Vtedy strelec odišiel iba s modrinou od kopanca, ktorý mu puška uštedrila. Takéto znehodnotené hlavne boli výrobným artiklom pre dedinského kováča a puškára pytliakov Johana. Hlavne rozletoval a dobrú nepoškodenú použil na výrobu brokovnice vlastnej konštrukcie.

pistolPušky, ktoré vyrábal, boli jednohlavňové zlamovacie brokovnice. Hlaveň bola posadená do baskule pomocou podhlavňového háka zakrytého podpažbím. V strede baskule bol úderný kohút (tak ako u revolveru), zo spodu spúšť chránená lučíkom. Na pravej strane baskule bola páčka, ktorou sa odomkýnala a zlamovala puška. Chod páčky bol v smere pozdĺžnej osi pušky. Originalita týchto pušiek bola v ich systéme uzamknutia. S takým, alebo jemu podobným som sa doteraz nestretol. Úroveň opracovania jednotlivých súčiastok i pušiek ako celku bola na profesionálnej úrovni. Pažby boli z tvrdého dreva anglického typu. Podľa ústneho podania vyrábal i pušky skryté v palici. Akej boli konštrukcie sa zatiaľ nevie. Odberateľov na pušky mal jednak z Gbelov, ale i z okolitých dedín ako napríklad Petrovej Vsi, Letničia, Unína a Koválova a to za jednotnú cenu „? litra rumu“. Je nesporné, že robil i drobné opravy pušiek, ako napríklad vymeniť zlomený úderník či bicie pero a podľa vyjadrenia zákazníkov, nerobil mu problém opraviť i poloautomatické browningove brokovnice. Hovorí sa, že prvý dojem urobí najviac. Prvý dojem bol kováč a dedinská kováčska dielňa. To bolo pre úrady a pre tých kto nevedel s kým má tú česť. Pre poľovníkov a pytliakov to bola dielňa, z ktorej vychádzali perfektné výrobky. Ich dokonalosť sa rovnala hodinárskej práci.