V roku 1992 si občania mesta Gbely pripomenuli významné jubileum – 600 rokov od prvej zachovanej písomnej zmienky o Gbeloch.
Najstaršie osídlenie:

Mladšia doba kamenná: Osídlenie mesta spadá do predslovanského obdobia. V 7.-8.storočí, v dobe veľkomoravskej tu existovala slovanská osada. Dôkazom je nález pohrebiska a sídliska. Pri výkopových prácach – ťažbe štrku v Gbeloch v Adamove boli vykopané zvyšky mamuta. Ide konkrétne o zub – stoličku mamuta (dlhú 32 cm, vysokú 14,4cm a širokú 9 cm) s lamelami, prostredníctvom ktorých drvil mamut rastlinnú potravu.

zub_mamutaDruhým nálezom bol fragment z mamutieho kla, konkrétne z jeho povrchovej vrstvy (dĺžka 34 cm, šírka 7 cm a hrúbka 0,8 cm).Črepy kamenných štiepaných nástrojov sa našli v rozsiahlej lokalite, s ťažiskom osídlenia v dobe rímskej, ktorá sa rozkladá v severozápadnej časti, možno predpokladať, že najstaršie osídlenie Gbelov rámcovo patrí do mladšej doby kamennej.

Z tohto obdobia pochádza i kamenná sekerka so zaobleným ostrím (dlhá 7,7 cm, široká 4 cm, hrubá 1,7 cm). V polohe Záhumenice za cintorínom ju našiel a do múzea priniesol žiak ZŠ Branislav Bezák.

Doba bronzová: Osídlenie z doby bronzovej dokazujú črepy nádob z neskorej fázy jej vývoja, vykopané v časti chotára, na pravom brehu Unínskeho potoka.

Pri povrchových prieskumoch a zberoch sa v roku 1975 našiel črepový materiál, ktorý nám signalizuje existenciu sídliska na rozhraní doby bronzovej a halštatskej. Sídlisko sa rozkladalo na južných svahoch priehrady medzi Gbelami a Petrovou Vsou.

miskaMohylové pohrebisko v lese Kojatín:  Najznámejšou a v literatúre najčastejšie uvádzanou gbelskou lokalitou je mohylové pohrebisko v lese Kojatín. Na základe náhodného nálezu bol prevedený zisťovací výskum dvoch mohýl. V jednej z nich sa našla popolnica so zvyškami žiarového pohrebu a v druhej mohyle popol a črepy zdobených a nezdobených nádob. Neskôr SAÚ v Martine vykonal zameranie, pri ktorom bolo objavených 12 mohýl kruhového pôdorysu. Predstavujú jeden zo vzácnych dokladov o slovanskom osídlení nášho regiónu už v 7.-8. storočí.

Slovanské sídliská:  Pre slovanské osídlenie bolo zrejme príťažlivé okolie Adamovho dvora. Tu bolo objavené sídlisko z 8.-9. storočia, východne od neho pohrebisko z toho istého obdobia. Ďalšie slovanské sídlisko bolo zistené na pieskovej dune západne od majera Adamov v polohe štrkoviska. Odtiaľto bol získaný črepový materiál a železné predmety, ktoré možno datovať do bezprostredne nadväzujúceho veľkomoravského obdobia (10 st.) (Záhorie č.4 Ročník V. autor : Viera Drahošová)

História mesta od prvej písomnej zmienky až do roku 1848 :

Prvá historická správa o Gbeloch pochádza z roku 1392. Gbely vtedy patrili medzi významné sídla na Záhorí, lebo mali vlastnú faru. Názov obce je zrejme kumánskeho pôvodu. Neďaleko obce je kopec s názvom Ostrý vrch, po kumánsky egä bel. Podľa neho dostala kedysi obec meno. Rakúšania ju dosiaľ nazývajú Egbell, Slováci si názov upravili na Gbely.

Gbely boli súčasťou holíčskeho panstva a patrili jeho majiteľom. V 14. storočí to boli Štiborovci, Šlikovci, od roku 1489 Czoborovci a od roku 1736 Habsburgovci. Posledný Czobor prehral holíčske panstvo v kartách. Panstvo kúpili neskôr Habsburgovci. Podľa súpisu obyvateľstva z roku 1452 boli Gbely so svojimi 40 usadlosťami treťou najväčšou obcou panstva (Holíč – Unín – Gbely).

V 16.-17. storočí získali Gbely mestské výsady – mali právo poriadať 4 výročné jarmoky, čo priaznivo ovplyvnilo najmä rast miestnych remesiel.
Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali pestovaním konopí a lisovaním konopného oleja, ktorý chodili predávať na Moravu a do Viedne. O rozvoj remesiel sa zaslúžili Habáni, ktorí sa usadili v obci v roku 1547.

Začiatkom 17. storočia stíhali obec rôzne pohromy. V roku 1602 prišli do Gbelov Bočkayovi vojaci, ktorí vypálili habánsky dvor. Habáni si prenajali bydlisko v Gbeloch od Imricha Czobora a to im o niekoľko rokov vypálili Turci. Podľa kanonickej vizitácie v týchto nepokojných časoch bol zničený kostol a obec nemala školu.

Obecné pečatidlo z 15. storočia potvrdzuje existenciu obecnej samosprávy v Gbeloch.

Na čele gbelskej obce stál richtár s obecným výborom. Richtár a ďalší obecní funkcionári boli volení zhromaždením obyvateľov obce. Obyvatelia Gbelov sa delili na poddaných, slobodných zemanov a šľachtu. Poddaní tvorili väčšinu obyvateľov v Gbeloch. Iba niekoľko rodín patrilo medzi slobodných zemanov a šľachtu. Boli to napr. rodiny Peškov, Adamovičov, Gajdúškov, Ištvánov. Poddanské povinnosti plnili Gbelania až do roku 1848. Museli odovzdávať časť svojej úrody a pracovať na panskom. Vysporiadanie medzi poddanými a zemepánmi z roku 1848 sa neobišlo bez problémov.

NOBILIS EGBELIENSIS
Nobilis Egbeliensis je latinské pomenovanie, s ktorým sa stretávame v stredovekých listinách a v doslovnom preklade znamená šlachtici gbelskí. Bola to slobodná skupina obyvateľov, ktorá vlastnila pôdu a privilégiá. Mali erb, právo voliť / muži /, právo lovu a vtáčnictva. Ďalšie privilégiá boli hospodárskeho charakteru. Z povinností to bola v prvom rade povinnosť vlastniť zbrane a na vyzvanie kráľa sa zúčastniť vojenského ťaženia.

Nobilis Egbeliensis môžeme rozdeliť do 3 skupín:

  • Vyššia šľachta – majitelia panstva Holíč a Šaštín, do ktorého spadali aj Gbely
  • Stredná šľachta – majitelia pozemkov a kúrií v Gbeloch s príslušným počtom poddaných
  • Nízka šľachta – zemania, hospodáriaci na vlastnej alebo prenajatej pôde bez poddaných

prvej skupine boli majitelia panstva Šlikovci, Štibor, Czoborovci a cisárska rodina Habsburgovcov, ktorá od Czoborovcov upadajúce panstvo kúpila. Imrich Czobor bol zástupcom palatína a mal v Gbeloch svoj kaštieľ, kúriu a o Gbeloch sa vyjadroval ako o “svojich milých Gbeloch”.

druhej skupiny môžeme spomenúť iba dve rodiny Bošányovcov a Kőrmendyovcov. Nevieme ako a kedy sa do Gbelov dostali. Rodina Kőrmendyovcov sa v Gbeloch udržala do konca 18. storočia a je o nej dostatok informácií. Kőrmendyovci Czoborovcom dlhodobo poskytovali svoje služby, preto patrili k ich obľúbencom. Keď Czoborovci museli predať panstvo, Kőrmendyovci z Gbelov odišli. Zostali po nich iba archívne zápisy, hrobka v kostole sv. Michala a torzo Krížovej cesty na cintoríne. Nejasný vzťah ku Gbelom má zemianska rodina Baršonovcov.
Vlastnili pôdu v Kátove, kúrie v Holíči a v Skalici. Juraj Baršon narodený alebo pokrstený v Petrovej Vsi, dosiahol hodnosť varadínskeho a potom jágerskeho biskupa.

Tretiu, najpočetnejšiu skupinu tvorili zemania, ktorí hospodárili na svojej alebo prenajatej pôde. V priebehu 16. až 18. storočia žili v Gbeloch rodiny Holosy, Arokhathy, Alfeoldy, Saaghy, Waghy, Papály, Terek ex Kuklov, Štvrtecký, Farkaš, Papánek, Valent, Rubovič, Adamovič, Šurány, Faragula, Del, Recsi, Fodor a Peči. Zemania uzatvárali manželstvá medzi sebou, ale kmotrovstvá medzi zemanmi a ostatnými obyvateľmi Gbelov neboli výnimkou. Keď sa v roku 1749 stali majiteľmi panstva Habsburgovci, vniesli do tejto oblasti nové hospodárske zmeny. V Šaštíne a Holíči založili manufaktúry, vybudovali žrebčín v Kopčanoch a na majere Holíčskeho panstva priviezli zo Španielska veľmi drahé plemeno oviec – merino. Každoročne sa v Holíči konali dražby oviec, na ktorých sa zúčastňovali aj gbelskí zemania. Medzi nakupujúcimi nachádzame v licitačných listinách z roku 1820 a 1821 gbelského zemana Papánka a zemana Šurányho, ktorí tu nakupovali pre svoje chovy plemenných baranov.
Skupina zemanov, ku ktorým sa pridávali i majetní sedliaci, mala vplyv na celkovú vzdelanostnú úroveň obyvateľov Gbelov. Medzi študentmi jezuitského gymnázia v Skalici nachádzame mnoho študentov z Gbelov. Z dostupných a doteraz známych historických zdrojov sa dá vyvodiť záver, že i bohatí Kőrmendyovci svoju existenciu postavili na vzdelanosti a tú si po stáročia snažili udržať.

Gbely v 19. Až 20. Storočí:

V roku 1875 hospodárilo v Gbeloch 314 rodín. Gbely v storočí stavovských povstaní (17.storočie) spustli lebo nimi stále prechádzali vojská. Až koncom 19. storočia vznikli prvé remeselné dielne. Pre rozvoj obce bola dôležitá železničná trať, ktorá bola vybudovaná v roku 1892. Práve po nej koncom 19. storočia odišlo viac ako 300 Gbelanov za prácou do Ameriky, kde vybudovali osady Gbelčanov.

Mimoriadny význam pre obec malo objavenie nafty v roku 1912 a začiatok jej ťažby v roku 1914.
V roku 1912 gbelský občan Ján Medlen zistil na svojom pozemku unikajúci plyn, ktorý využil na kúrenie vo svojom domci. Verejnosť upozornil na nález plynu výbuch v roku 1913, Úradné komisie zistili zemný plyn a našli pri vŕtaní čierny olej. Banskí odborníci, ktorí boli poslaní maďarskými úradmi do Gbelov začali ťažbu nafty. Do baní bolo zavedené elektrické osvetlenie, zriadili vodáreň a vodovod. Blízko stanice vybudovali dva olejové rezervoáry. Ku koncu I. svetovej vojny pracovalo v baniach asi 400 robotníkov, zväčša vojenských zajatcov. Po prevrate v roku 1918 robotníci zastavili prácu v baniach. Začalo sa veľké rabovanie, hlavne v židovských obchodoch v obci. Situácia sa upokojila až keď Československá dočasná vláda pre správu Slovenska prevzala naftové bane.

Autor: Mgr Marta Veselá

Gbely sú mestom v okrese Skalica, ktorý sa nachádza severnom cípe Trnavského kraja.

Gbely

Primátor mesta: Ing. Jozef Hazlinger

Počet obyvateľov: 5107 (k 30. 4. 2014)

GPS súradnice:  48.716959959, 17.122170925
48° 43′ 1.0558519″ N
17° 7′ 19.8153305″ E

Rozloha: 59,95 km² (5 995 ha)

Nadmorská výška: 190 m.n.m.

Telefonická predvoľba: +421 34

Kostol svätého Michala Archanjela:
kostol4Svätému Michalovi Archanjelovi je zasvätený kostol – odveká dominanta mesta. Nie je duchovná správa, aký kostol mali naši predkovia pred postavením chrámu v dnešnej podobe. Je zachovaná len správa, že tento kostol v roku 1759 “po ukrutném ale ohni” vyhorel. Pri obnove kostola po požiari pomohla finančnými darmi cisárovná Mária Terézia a knieža František Lotrinský.
Po necelých sto rokoch keď “k padnuťú náchylný bol, naposledi od fundamentu zvalení biť mosel”. V roku 1846 sa začali kopať základy nového kostola. Správa sa dostala až k cisársko-kráľovskej rodine. Táto bola gruntovým pánom Gbelov. Cisár – kráľ Ferdinand I. k stavbe slávneho chrámu gbelského “štiricet tisíc zlatých stríbra nejmilostivejše vykázati ráčil”. Keď bol v roku 1852 kostol dostavaný, avšak bez vnútornej výzdoby a interiéru, Ostrihomský arcibiskup povolil jeho vysviacku. Na vnútornú výzdobu daroval nový cisár a kráľ František Jozef I. 10 000 zlatých striebra.
Druhá slávnostná biskupská vysviacka už úplne dokončeného kostola bola 13. júna 1859.
“Včul teda stojí obrázok, pred očama našima Chrám Gbelskí, ozdoba a okrasa ne len mestečka Egbel, a celého okršleku, ale aj celej krajiny Uhorskej!”
“Stalo sa to teho času, kdiž najsvetejší Otec Pius IX. Rímským Papežem bol, František Jozef I. na trúňe císarském rakúském sa nachádzal a kardinal kníža Prímas Ján Scitovský, arcibiskupstvo Ostrohomské rídil ….!”.
“Památku posvíceňá biskupského slavného chrámu mestečka Egbel v Arcibiskupství Ostrihomském, v děkanství Šaščínském na slavném panství císarsko-královském Holičském Jozef Matejka, dekan a farár gbelskí roku Pána 1859 spísal a v Skalici písmem Františka Xavera Škarnicla sinú drukem vídal”.

Ďalšími kultúrnymi pamiatkami mesta sú – Golgota umiestnená na cintoríne, súsošie Immaculata pri kostole, socha Svätej Trojice na námestí pred budovou mestského úradu.

Kalvária

Kalvária


Immaculata

Immaculat

Ku koloritu mesta už dlhé roky patria tiež kríže, ktoré sú umiestnené prakticky na všetkých vstupných cestách.

Pri ceste na Smolinské stojí kríž od roku 1891 s nápisom: “Ku cti a chvále Boha Spasiteľa postavili nábožní manželia Bartolomej a Juliana Valla” je nazývaný “Šaštínsky”.

Na ceste do obce Čáry, v lese pod hájom, je drevený kríž nazývaný “U Šugara”, Za Kučerovom na ceste do Bašty, je železný kríž z roku 1914 nazývaný “Dúbravových”.

Na ceste do Dúbravy v areáli NAFTA a.s. stojí železný kríž z roku 1891, nazývaný našimi rodičmi “u Semerky alebo u Lokaička”.

Ďalší kríž sa nachádza na križovatke Gbely – Adamov – Kopčany.

Na Družstevnej ulici je kamenný kríž, ktorému sa hovorilo “U Grimandla”.
Na Petroveskej ulici je kríž z roku 1905 nazývaný “Petrovský”.

Zachované sú i kríž z roku 1912 na Rasovni na ceste do Hoštákov k Šibeniciam a na Vŕbske a železný kríž pod vinohradmi smerom na Štefanov. Hovorí sa mu “Štepanovský”.

V blízkosti farského kostola sú viaceré kríže, jeden starý bez nápisu.

Medzi kultúrnu pamiatku patrí aj zrekonštruovaný organ, ktorý sa nachádza v rímsko-katolíckom kostole sv. Michala Archanjela.

Aktuálne projekty

“Rieka Morava nás nerozdeľuje, ale spája – II. etapa”  Gbely – Tvrdonice – Lanžhot

“Spoznávame spoločne prihraničné regióny”  Gbely – Tvrdonice

“S písní přes Moravu”  Gbely – Rohatec

Dlhodobí partneri

ŽIDLOCHOVICE               WAGRAM

židlochovice erbdeutsch_wagram